Spoločne strávené dni, či víkendy na našom krúžku sa opäť vracajú. Jeden z víkendov už máme za sebou. Ako obvykle, začal ráno na vlakovej stanici v Turčianskych Tepliciach. Koľajnice, po ktorých nás naše vlaky viezli , viedli na východ Slovenska – do Prešova.

Z okna vagóna sme mohli sledovať slovenskú prírodu, pri ktorej sme si podaktorí spomenuli a otestovali geografiu ôsmeho ročníka. Na stanici v Prešove sme zapli navigáciu a dostali sme sa do nášho hotela Lineas. Pri pohľade na ubytovanie sme boli radi, že máme kde prespať, no našťastie len na jednu noc. Mnohí sme začali rozmýšľať, či na ten „intrák“ naozaj chceme ísť. Naše premýšľanie však prerušilo odbitie 13 – tej hodiny, kedy nás pred hotelom čakal autobus. Posedeli sme si v ňom asi trištvrte hodinu. Hneď po vysadnutí z neho sme začali cítiť ten čerstvý vzduch a prírodu.

Áno, takto to voňalo pri Slovenských opálových baniach. Pomalými krokmi s prilbami na hlavách sme kráčali po stopách baníkov, ktorí tu kedysi pracovali. Bolo nám podaných mnoho informácií, ale myslím, že pána učiteľa najviac potešila správa, že sa tu môže fotiť. Niektorí tento prechod baňou zvládali v pohode, iní so strachom v očiach. Ja som sa radšej ani nedívala, moje oči by pohľad na zavesených netopierov ponad naše hlavy nezvládli. A tak z týchto našich pohľadov a výrazov vznikli naozaj „ unikátne “ fotky.

Po ukončení prehliadky a príchodu späť na izbu, nás čakal oddych, bowling a večera. S plnými bruchami sme opäť vyrazili von. Tentokrát sme sa na plátno v kine už pozerali všetci a bez strachu. Sem – tam bolo možné zahliadnuť zívajúce ústa, no to asi preto, že my – žiaci sme nežnú revolúciu, či rozdelenie Československa nezažili. Iba pánovi učiteľovi sa vracali spomienky.

No myslím, že každý, kto dával aspoň trochu pozor zistil, že sme naozaj šťastné deti. Po filme sme zahájili ešte menšie nákupy a ubytovanie nás už čakalo. Hlavou nám prebehli myšlienky, že my tu predsa prespať nemusíme. Stačí prenocovať. A tak sme sa zabavili rôznymi hrami, či rozhovormi na izbách. Na chvíľu sme však oči zavreli naozaj všetci. Budenie už bolo o čosi horšie.

No a v nedeľu nás čakali už len raňajky a cesta domov. V daždi sme prekráčali na stanicu. Myslím, že vtedy nám už bolo naozaj jedno, kto ako vyzerá. Presne pre toto vyzeráme na tých fotkách trošku ako zmoknuté kuriatka, nevyspaté múmie, či dokonca, ako to bolo? Jalovice? Dobre, to už je fakt jedno. Hlavne, že sme v poriadku prišli domov a rozlúčili sa na stanici tam, kde sme začali. A tak verím, že sa tu o chvíľu opäť stretneme a vyrazíme hľadať ďalšie dobrodružstvo.

Janka Vráblová, 9. ročník

Žlté, zelené, červené, sladké, kyslé, malé, veľké .... plné vitamínov, vlákniny, výnimočnej chuti...Také je naše obľúbené ovocie jabĺčko, ktoré v piatok 3.11.2023 mali VŠETKY deti 1.stupňa na desiatu. Pripomenuli sme si októbrový Svetový deň jablka kreslením, strihaním, lepením, maľovaním, krájaním, strúhaním, miešaním, pečením čítaním, písaním, rozprávaním.....a to všetko na tému dôležitosti konzumácie jablka či ovocia vôbec.

Vážení rodičia,

oznamujeme Vám, že dňa 10.11.2023, t.j. piatok udeľuje riaditeľka Spojenej školy v Mošovciach

RIADITEĽSKÉ VOĽNO

z dôvodu celodennej odstávky oboch budov školy od elektrickej energie, ktorá nám bola oznámená Stredoslovenskou energetikou. V tento deň nebude v prevádzke ani školská jedáleň, ani školský klub detí.

Ďakujeme za porozumenie.

Vedenie školy

Hodiny slovenčiny nabrali tento mesiac nový rozmer. Rozhodli sme sa trošku kultúrne vyžiť. So žiakmi 9. ročníka sme 4. 10. navštívili Slovenské komorné divadlo v Martine, kde sme si vychutnali, pre žiakov premiérový, kultúrny maratón v podobe trojhodinového predstavenia svetovej klasiky - William Shakespeare: Sen noci svätojánskej. Deň, na ktorý Mošovce len tak nezabudnú. Chlapci v podobe šarmantných pánov a dievčatá zmenené šatami na dámy by sa takí krásni nestratili ani v národnom divadle. Nasmiali sme sa až nám slzy tiekli a na počudovanie tie tri hodiny ubehli ako voda. Veční frfloši konečne spokojní a krásne spätné väzby hovoria, myslím si, za všetko....

Október je tiež každý rok mesiacom, kedy oslavujeme aj deň školských knižníc. Tento rok to vyšlo na 24. 10. a so žiakmi 6. a 8. ročníka sme sa preto rozhodli stráviť tento deň aktivitami v tej našej knižnej pokladnici. Vo dvojiciach pracovali s knihou, no museli zapojiť aj vlastnú fantáziu a vedomosti z hodín literatúry. Žiakom to však nerobilo žiaden problém a s literárnou výzvou sa statočne popasovali pričom vznikli zaujímavé, vtipné, miestami aj strašidelné príbehy. A naša knižnička opäť ožila...

Aj my na na našej škole podporujeme výzvu Zelenej školy: VIAC LÁSKY, MENEJ PLASTU či výzvu VEPOSu: DUŠIČKY BEZ PLASTOVEJ KYTIČKY. 

Formou obľúbeného rovesníckeho vzdelávania sme vytvorili krásne prírodné vence. Kamoši ôsmaci viedli, mladší spolužiaci druháci pomáhali a SPOLOČNE prispeli k ochrane našej prírody aj takýmto spôsobom. 

Tak ako jeseň hýri farbami, tak aj popoludnia v ŠKD sú pre deti nápadité, tvorivé, veselé a farebné.

487.gif

Milí rodičia, 

V pondelok a utorok, t. j. 30.10. a 31.10.2023 budú mať žiaci jesenné prázdniny. V stredu 1.11.2023 je štátny sviatok. Do školy nastupujú vo štvrtok 2.11.2023. 

Unavené oči, chrapľavý hlas a strapaté vlasy. Takto by som opísala náš výzor, keď sme ráno nastupovali do autobusu. Síce sme boli plní očakávaní, no vstávanie o piatej niektorých doslova ,,vyplo”. Po privítaní pánom učiteľom sme vyrazili na cestu. Spríjemňovala nám ju veselá hudba, ktorá hrala takmer celú cestu. Vďaka Bohu za trpezlivosť pani učiteliek, pána učiteľa a šoféra. Asi každý jeden z nás mal miestami pocit, že mu prasknú ušné bubienky. Ale stálo to za to. Sem – tam sme započuli aj zaujímavosti vo forme referátov od nás – žiakov. Po trojhodinovej ceste sme úspešne prešli slovensko - rakúske hranice a už sme sa blížili k našej cieľovej destinácii, Viedni. Začali sme si všímať nemecké názvy na dopravných značkách, obchodoch, či budovách. Hudba sa vypla, autobus zastavil a k nám pristúpila pani, ktorá nás sprevádzala po všetkých cestách vo Viedni. Najskôr sme mali 40 - minútovú okružnú jazdu okolo centra Viedne. Naša sprievodkyňa rozprávala o jednej pamiatke za druhou. Každé jedno miestečko, ktoré sme prešli, bolo niečím zaujímavé.

Pri zvukoch nablýskaných áut a viedenskej dopravy sme vystúpili z autobusu a konečne sme sa troška popreťahovali. Oči sa viac a viac otvárali a s údivom sme hľadeli na všetku tú krásu okolo nás. Dostali sme akési slúchadlo a počúvali sme, čo nám hovorí naša sprievodkyňa. Všetci sme si všimli, že je veľmi vzdelaná, scestovaná a múdra. Centrum Viedne bolo naozaj zaujímavé. Videli sme historické domy, múry, katedrály, ale aj módne domy, ktoré bleskovo strhli našu pozornosť. Veľa ľudí sa v nich nenachádzalo, no hľadelo na ne snáď každé oko.

Bližšie sme sa zastavili pri chráme svätého Štefana, či Mórovom stĺpe, ktorý dali postaviť Habsburgovci po hrôzostrašnej chorobe – more ako vďaku za to, že prežili. Taktiež je pamiatkou na zosnulých ľudí, ktorí sa v tej dobe nemohli ani len pochovávať. Stále sme nasledovali kroky pani sprievodkyne, ktoré nás viedli aj k rôznym iným pamiatkam. Každá bola špecifická a mala svoju jedinečnosť. S úsmevom na tvári sme sledovali aj zvláštnych ľudí, ktorí hrali zakázané, hazardné hry na ulici a pozorovali moderné, umelecké diela, ktoré mávajú pravidelnú výstavu v centre Viedne. Ústa sa nám začínali otvárať aj pri obrovských, asi tristo kilových guliach, ktoré viseli v strede ulíc. To už chystajú Vianočnú výzdobu.  

Chvíľka cesty autobusom a stáli sme pri známom zámku – Schönbrunn. Videli sme, kde kedysi žili Habsburgovci, ktorí boli veľmi často spomínaní. Po krátkom kvíze a posledných informáciách o zámku sme sa rozlúčili s pani sprievodkyňou a vbehli sme do obrovskej, luxusnej záhrady. Snažili sme sa nájsť v bludisku a samozrejme sme museli navštíviť aj detské ihrisko. A vraj, že je len pre deti. Ale my deti stále sme. Naše chvíľkové neutíchajúce smiechy sú toho len dôkazom a radosť z maličkostí taktiež.

Schody do autobusu sme rýchlo vybehli a konečne sme si sadli. Ani neviem, či nás to tak unavilo, alebo sme sa opäť tešili na naše ,,krásne” spievanie. Hrali nám skladby ako napríklad Dedinka v údolí alebo Krčmárik maličký. Áno, vo Viedni. Ale to nič, aspoň to bolo také… jednoducho naše.

Naša ďalšia cesta viedla smerom na Bratislavu, no to sme sa ešte rozhodne nechystali ísť na Slovensko. Zastavili sme vo veľkom nákupnom centre Parndorfe. Pripomínalo mi to také menšie mestečko, v ktorom bolo asi 160 obchodov. Úžasné! Naše peňaženky, teda skôr našich rodičov, zaplakali. Jedna značka za druhou a kvalita nadovšetko. Presne tak to vyzeralo. S plnými taškami oblečenia, jedla, topánok a mnoho ďalšieho sme sa vracali do autobusu. Tam sme si robili ,,hauly” alebo teda ukážky toho, čo sme nakúpili. Srdiečka nám radosťou plesali a myslím, že našu radosť mohli počuť aj okolo idúce autá. Jediná myšlienka, ktorá nám vadila bolo pomyslenie na to, že zajtra je škola. Niektorí sme ešte na kolenách dopisovali posledné úlohy. Šťastne sme docestovali domov a nemohli sme sa dočkať postelí, ktoré nás doma čakali. Dozvuky po exkurzii sme mali ešte na druhý deň v škole. Opäť to boli tie kruhy pod očami a zívajúce ústa. No napriek všetkému si myslím, že by sme si to veľmi radi zopakovali. Čo tak vianočné trhy?

Jana Vráblová, 9. ročník

Sme radi, že ani tento rok neodmietli pozvanie prísť medzi nás tí, ktorí sú v našich životoch veľmi dôležití. Kto? Predsa STARÍ RODIČIA. Spoločne s ich „pokladmi- vnúčatkami“ vytvorili diela, za ktoré by sa nemusel hanbiť žiadny umelec. Ďakujeme všetkým za príjemné popoludnie, skvelú náladu, atmosféru a čas, ktorý ste nám venovali.

Viete do akého štátu sa práve razia mince v Kremnickej minciarni? Do NIKARAGUY. Ako to vieme? Dnes deti 1.stupňa vyrazili na exkurziu, počas ktorej videli a počuli veľa zaujímavostí.....napr.aký je rozdiel medzi medailou a mincou, čo je to kolok a či obrovský raziaci stroj sa môže volať "koník".

V závere deti "prevetrali" finančnú gramotnosť a z exkurzie sa vrátili nielen s novými zážitkami, ale aj s malým darčekom.

Čo viac si priať ako prežiť nádherný, slnečný, jesenný deň v prírode so skvelými mini aj maxi ľuďmi? Decká z turistického krúžku si užili cestu vláčikom, výhľady z Hájskej skaly, dobrodružné objavovanie vo voľne prístupnej jaskyni v masíve skaly či zábavu pri šliapaní. Cez nekonečnú dedinu Sklené nás pomaly zábava opúšťala, AVŠAK malí turisti to nevzdali a zdarne došli na pekne upravenú, vlakovú stanicu. Sobotný výlet bol dôkazom toho, že i menšie, nenápadné túry dokážu očariť☺️☘.

Prejdená trasa: Ráztočno, vlak.stanica - Hájska skala (640 m n. m.) - Hájska jaskyňa - Sklenianske lúky - Sklené, vlak.stanica, 10km, 4,5hod.

Decká boli ste skvelé! Dospelákom ďakujem za pomoc a výbornú náladičku🥰💪.

Doturistikovaniaaaaa🌿☘️🍀💚

P.uč. Kramarčíková

Vážení rodičia,

oznamujeme Vám, že v piatok, 06. 10. 2023 - počas riaditeľského voľna, bude v prevádzke ŠKD v čase 7:30 - 12:30 hod. pre deti zapísané v ŠKD, ktorých rodičia si nemôžu zabezpečiť dohľad - dozor nad svojimi deťmi iným spôsobom z dôvodu pracovných povinností. Školská jedáleň v tento deň nebude v prevádzke.

Ďakujeme za pochopenie.

Riaditeľka Spojenej školy - ZŠ J. Kollára v Mošovciach v súlade s § 150 ods. 5 zákona 245/2008 o výchove a vzdelávaní  a o zmene a doplnení niektorých zákonov z dôvodu sťaženého organizovania prevádzky školy a pre nemožnosť zabezpečenia všetkých stanovených podmienok priebehu vzdelávacieho procesu v ZŠ J. Kollára v Mošovciach

udeľuje

RIADITEĽSKÉ  VOĽNO

žiakom  ZŠ Jána Kollára v Mošovciach  na deň  06. 10. 2023 z dôvodu realizácie mošovského  jarmoku. Žiaci budú pokračovať vo vyučovaní od pondelka, 9. októbra  2023.

PaedDr. Iveta Thomková, riaditeľka školy

Vážení rodičia pozývame Vás na súťaž jednotlivcov aj družstiev v športovej streľbe zo vzduchovky, ktorá sa uskutoční na Mošovskom jarmoku 6. a 7. októbra 2023.

Žiaci našej školy majú v piatok 6. októbra 50 % zľavu na štartovné.

Vážení rodičia,

srdečné Vás pozývame na plenárne rodičovské združenie, ktoré sa uskutoční v stredu 27. 09. 2023 o 16.00 hod. v školskej jedálni.

Tešíme sa na Vás!

Centrum poradenstva a prevencie Martin otvára tento rok podporné skupiny pre tínedžerov, tzn. žiakov 8. a 9. ročníka. Zároveň otvárajú aj skupinovú arteterapiu pre tých, ktorým je výtvarná tvorba blízka. 

Cieľom podporných skupín má byť podpora duševného zdravia tínedžerov, ktoré je aj podľa výskumov naozaj ohrozené.

Prihlásiť sa môžete na nasledujúcich linkoch alebo prostredníctvom QR kódu na plagátoch:

https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSeZNIg0sczL5XTeamwi3DrafqzsmSBW8ZgJQzKGj8yj5zlmSQ/viewform

https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSfMpPHd3ghZ6k9SySriCVIWe16e5yYM9nQDFtKSc3-eA3ySgg/viewform